Sme rodičia Mišky ( 20 ročná slečna) a obraciame sa na Vás s prosbou o pomoc.

Naša Miška bola do svojich 5,5 rokov krásnym zdravým dievčatkom. Tak, ako mnoho iných v jej veku. Najradšej kreslila. Skákala, smiala sa i plakala, vystrájala, proste žila. No potom nečakaná choroba zmenila jej a náš život napriek tomu, že dovtedy neprekonala žiadne vážne ochorenie.

Prvé zdravotné ťažkosti sa objavili koncom roku 2003. Miška dostala zápal prínosových dutín. Ambulantná liečba nepriniesla očakávané výsledky, a preto musela nastúpiť hospitalizácia v Popradskej nemocnici, kde po celý čas bola s mamou. Žiaľ, bolesti hlavy jej neustupovali a stále sa na ne sťažovala. Napriek dvojtýždňovému pobytu v nemocnici lekári  neboli schopní stanoviť Miške diagnózu a nasadiť vhodnú liečbu. 

Keďže liečba v Popradskej nemocnici neprinášala žiadne výsledky a ani zlepšenie Miškinho zdravotného stavu, rozhodli sme sa, že na regres opustíme  nemocnicu a vyhľadáme iné zariadenie, pretože nebolo na čo čakať. Až toto naše rozhodnutie prinútilo lekárov k tomu, že Miške nechali urobiť RTG hlavy. Výsledok bol prekvapivo nepríjemný pre všetkých – absces na mozgu. 

Po tomto zistení nasledoval urgentný prevoz do nemocnice v Banskej Bystrici, kde podstúpila operačný zákrok. Miškin stav sa po operácií zlepšil a po dvojtýždňovej hospitalizácií začali lekári uvažovať, že Mišku prepustia do domáceho liečenia. 

Naša radosť zo zlepšenia Miškinho zdravotného stavu však netrvalo dlho. Miška dostala vysoké horúčky a nový snímok RTG potvrdil ešte jeden absces na mozgu. Opäť nasledovala operácia. Po nej sa Miška prebrala z narkózy, porozprávali sme sa a šli spať. A to bola naša posledná vzájomná komunikácia. Už počas noci dostala krvácanie do mozgu, troj-komorový hydrocefalus, upchal sa mozgomiešný kmeň a následne Miška upadla do kómy.   TO SME EŠTE NETUŠILI, ŽE SA  NÁM  PRÁVE V  TEJTO  MINÚTE  NA  NIEKOĽKO  ROKOV  MENÍ   ŽIVOT.

Náhle zhoršenie zdravotného stavu si vyžiadalo ďalšiu operáciu, a to za účelom zabezpečenia odvádzania mozgomiešného moku a zavedenia sondy na meranie tlaku v lebke. Nebola to však posledná operácia, nakoľko aplikácia nebola vykonaná dobre  a preto museli Mišku operovať znovu. V prebehu 2 týždňov podstúpila 5 operácii.

Jej ďalší život sa stal závislým na prístrojoch. Aj keď sa Miškin stav krok po kroku zlepšoval a zlepšil sa natoľko, že prístroje mohli postupne poodpájať, vedomie sa jej do dnešného dňa nepodarilo vrátiť – bdelá kóma.

Odvtedy Miška fyzicky rastie, naučila sa prehĺtať, takže jej lekári mohli vybrať gastrostomickú sondu zo žalúdka, cez  ktorú sme ju dovtedy kŕmili. Je plne inkontinentná. Sedí v špeciálnom vozíku, alebo v kresle.  Komunikovať-rozprávať sa s nami však  nedokáže. 

Zatiaľ nami zistená rehabilitácia, ktorá Miške  pomáha je terapia v ADELI m.c. Piešťany. Nakoľko je plne hradená pacientom, sme nútení oslovovať sponzorov, ktorí by boli  ochotní pomôcť nám spolufinancovať túto rehabilitáciu.. Práve medzi týchto ochotných sponzorov  patrí aj p. Ružička, vďaka ktorého pomoci sme mohli zrealizovať jednu z našich rehabilitácii v tomto zariadení.

Týmto mu za jeho priazeň a podporu  úprimne ďakujeme.

Poprad 4.3.2019 

                                                                                         Kriškovci.