Milí priatelia, volám sa Gabrielko Jankovič, mám šesť a pol roka. Narodil som sa v trenčianskej nemocnici o tri mesiace skôr ako to bolo v pláne a vážil som len 920 gramov…

Našťastie som si po sedem týždňovom pobyte v inkubátore vyslúžil 2430 gramov a bol som prevezený do DF Nemocnice na Kramáre, kde som stihol podstúpiť operáciu očí, pretože mi hrozilo úplné oslepnutie. Zvládol som aj tento boj. Pretože som sa narodil o tri mesiace skôr, nestihol sa mi vyvinúť sluch. Potvrdili mi ťažkú obojstrannú poruchu sluchu. Keď som mal tri roky, podstúpil som kochleárnu implantáciu. Aj tento boj som zvládol statočne.

Teraz už konečne počujem. Ale čas, ktorý som nepočul, mi nedovolil rozvíjať reč. Učím sa počúvať a hovoriť, aby som dobehol svojich kamarátov a mohol s nimi chodiť do školy. Našťastie mám tetu logopedičku, ktorá so mnou robí veľké zázraky. Prosím Vás, pomôžte mi svojou štedrosťou naplniť môj sen, aby som aj ja mohol hovoriť, rozumieť, čítať, písať a tešiť sa zo života ako vy a vaše zdravé detičky. Ďakujem. Gabrielko Jankovič